Vývoj zámkov

Začiatkom 18. storočia vynašiel vačkový otočný zámok Angličan D. Porter. Počet jeho kľúčov sa rozrástol z viac ako 20 druhov jazýčkových zámkov na viac ako 80 typov. V polovici 19. storočia európski výrobcovia upravili posuvný otočný zámok na báze vačkového otočného zámku a jazýčkového zámku a počet jeho kľúčov môže dosiahnuť 1600 typov.

V roku 1848 vynašiel Američan L. Yale guľový zámok s cylindrickým čapom, ktorý sa stal najpoužívanejším zámkom na svete. Štruktúra moderných guľových zámkov má nový vývoj a obojsmerné, trojcestné, štvorcestné mramorové štruktúry, ako aj rovinné, obojstranné, mnohostranné, dvojradové obojstranné, viacradové viacradové obojstranná mramorová štruktúra a kombinovaná mramorová štruktúra, čím sa výrazne zlepšila dôvernosť zámkov, takže počet zámkov z pôvodných 2 500 zmenou „smeru“ a „čela“ na jeden milión.

V 70. rokoch 20. storočia sa s aplikáciou technológie mikroelektroniky objavili magnetické zámky, infračervené zámky, zámky s elektromagnetickými vlnami, elektronické kartové zámky, zámky na odtlačky prstov Yaohan, zámky sietnice, zámky na diaľkové ovládanie atď. Tieto zámky ponúkajú vysoký stupeň utajenia, ktorému sa nevyrovná mechanická konštrukcia. Moderné zámky je možné naprogramovať aj v konkrétnom systéme podľa nastaveného logického vzťahu. Moderné zámky možno klasifikovať podľa materiálu, účelu, prítomnosti alebo neprítomnosti kľúča, bezpečnostných prvkov a konštrukcie.